Aby sme zosilneli je treba sa oslabiť. Aby sme sa naplnili, je treba sa vyprázdniť. Aby sme získali, je treba stratiť.

Zdravá Psychika

Dávaj pozor na svoje Myšlienky, stanú sa Slovami. Dávaj pozor na svoje Slová, stanú sa Činmi. Dávaj pozor na svoje Činy, stanú sa Zvykmi. Dávaj pozor na svoje Zvyky, stanú sa Charakterom. Dávaj pozor na svoj Charakter, stane sa Tvojím Osudom.  Konfucius

Psyché má svoju "ŠTRUKTÚRU" a DYNAMIKU. Je zložená z vedomia, predvedomia, nevedomia a kolektívneho vedomia. U každéhi má svoj INDIVIDUÁLNY neopakovateľný výraz a zároveň každý žije určité VZORCE - archetypy, ktoré sú všeobecne platné. Psychické funkcie usmerňujú našu aktivitu tak, aby sme sa čo najlepšie dokázali prispôsobiť prostrediu, alebo naopak prostredie prispôsobili sebe. Pschické deje sú neoddeliteľnou súčasťou všetkých našich činností, našich orgánových reakcií a teda aj našeho zdravia. Duša je tá časť nás, ktorá prijíma INŠPIRÁCIE z bytia.

Autor textu : Eva

STRES

"Stres je tak starý ako civilizácia. Zažívame stres od narodenia po smrť."

STRES - je nárok na jednotlivca, ktorý presahuje jeho schopnosť sa s nárokom vyrovnať.

Takto znie jedna z klasických a výstižných definícii stresu. Rozhodujúcim faktorom pri strese je práve SUBJEKTIVITA - ako je stres chápaný.

Stresor je tým horší, čím viac zasahuje do "Ja" - sebapoňatia, identity.

ADAPTABILITA - COPING - zvládanie záťaže a nárokov života, prispôsobovanie sa meniacim sa okolnostiam so súčasným zachovaním INTEGRITY OSOBNOSTI. Pri dezintegrácii organizmu s jeho psychikou opakovaným stresom sa doslova "každý vánok stáva víchricou".

Čím je osobnosť zrelšia, štrukturovanejšia a integrovanejšia tým je zvládanie stresu lepšie.

Doslova to znamená kráčať "zlatou strednou cestou života", žit v strede, namiesto roztrieštenosti.

Človek musí mať i životnú IDENTITU - ako sebauvedomenie si svojej celostnosti, autenticity, jedinečnosti, konzistentnosti v čase a priestore, nepretržitosti a stability. V nepretržitom procese života človek neustále spoznáva sám seba a konštruuje svoju predstavu o sebe.

Hodnotu sebadefinícií jedinec prežíva EMOCIONÁLNE.

Dôležitý je tu práve i súlad rozumu s emóciami, a rozlišovanie medzi momentálnymi pocitmi meniacimi sa v súlade so zmenami okolia a stálymi citmi.

KRÍZA, katastrofa, zmena, bod obratu, duchovná kríza, psychospirituálna kríza otvárajú sa latentné a neriešené problémy, človek je pudený hľadať riešenie. Bolestivý proces je však zmysluplný a liečivý. V životných krízach človek dostáva možnosť ROZPOZNANIA POTENCIÁLU PROBLÉMU, nemoci, ktoré ho má viesť k lepšiemu "Ja", POCHOPÍ PRINCÍP , ktorý má viesť k riešeniu problému.

ORIENTÁCIA v takej životnej kríze, či dennodenných problémov je mnohokrát ťažká.

STRES znamená zároveň TLAK, a hľadáme spôsob ako sa zbaviť tohto tlaku, uvoľniť napätie.

"Všetci hľadáme útek v chvíľkových a prchavých potešeniach". "Naše túžby, potreby a požiadavky sú bez prestania-ustavičné".

"Často sme tlačení do dvoch protichodných smerov - KONFLIKT. Na jednej strane, naša myseľ je priťahovaná vonkajším svetom a naša pozornosť neodolateľne tým prepadnutá. Na druhej, túžobne si želáme pozrieť sa dovnútra, objaviť jadro nášho bytia a vnútorného Ja. Tento konflikt nás zamotáva do siete túžob, nespokojnosti a hnevu, a manifestuje sa v pocitoch úzkosti, vyčerpania a stavov bez dychu."

"Veľa ľudí rieši stres siahnutím na utišujúce prostriedky, alkohol, nikotín alebo pohodlné jedenie. Tieto môžu priniesť dočasnú úľavu. Majú taktiež nebezpečné vedľajšie účinky, ktoré ešte viac zvýšia úroveň stresu."

Rôzne FORMY ÚNIKU (v psychológii nazývané obranné mechanizmy) zo stresových situácií sa ľahko samy stávajú stresormi, a ktoré značne zhoršujú stresovú situáciu v našom živote.

Úniky často končia v zneužívaní látok, poruchách jedenia, deštruktívnych vzťahoch.

Náhrady poskytujú dočasné rozptýlenie, odvedenie pozornosti, zabudnutie.

Problémy sa neriešia aktívne. Útek podporuje v človeku PASIVITU, pohodlnosť, lenivosť.

Človek nachádza citovú kompenzáciu, ktorá však ešte viac prehlbuje citovú ambivalenciu, afekty sú neraz premrštené spolu so striedaním depresívnych nálad, úzkostnými stavmi, strachmi, neistotou pochybnosťami. Cíti sa i uprostred veľkomesta a davu ľudí izolovaný, osamelý. Človek vníma vo svojom vnútri prázdnotu-strata kontaktu so svojím vnútrom, nudí sa - stráca imaginačné schopnosti - vyhľadáva vonkajšie podnety ako náhradu. Zažíva stavy roztrieštenosti, nesústredenosti, stráca "súvislú niť života", smer, neraz i cieľ, neustále ich mení.

Stáva sa "odpadnutým listom zo stromu, s ktorým si vietor robí čo chce", či "divadelnou bábkou zavesenou na motúzikoch vonkajšieho sveta". Jeho poznávacie a diskriminačné schopnosti sa oslabujú, nevie integrovať rôzne komplexné aspekty reality, rozmýšľa čierno-bielo. Je neschopný uvedomelej a konštruktívnej komunikácie, objavujú sa problémy s pamäťou, udržania myšlienkového prúdu, súvislostí.

Podlieha mnohým ilúziam o sebe, iných i o svete, má prekrútené vnímanie a hodnotenie ľudí - neustálou kritikou okolia a pripisovania mu zodpovednosti za jeho úbohý stav uteká neprestajne od vlastných negatív.

Naháňa tak neustále svoj vlastný chvost, ktorý nevidí. Stráca zodpovednosť za svoje činy. Neraz sa jeho myslenie mení až v magické myslenie. Projikuje sám seba do okolia na terčové objekty vo vonkajšom svete, pričom tieto objekty sú súčasťou vnútornej psychickej reality subjektu. Zmysel pre jemné odtiene vecí sa stráca, veci i ľudí hodnotí čierno-bielo, simplexne škatuľkuje svet okolo seba podľa vlastných subjektívnych dohadov bez súčasného overovania s objektívnou realitou.

Stabilita a pevnosť osobnosti sa stráca, štruktúra narúša, identita rozplýva v okolí, človek je viac ovplyvniteľný. So svetom jedná tak, že na jednej strane "bojuje s drakom", ešte skôr ako sa sním stretne, na druhej podlieha pseudokonformizmu a je závislý od druhých. Vo vzťahoch sa stáva váhavejším v citových vkladoch do objektu.

Stále uniká z eventuálnej nadvlády sveta, pričom svet má paradoxne stále väčšiu vládu nad ním.

Zlé zvyky sú vlastne opakované akcie založené na chybnej percepcii.

"Negatívny stres vedie k neschopnosti prispôsobiť sa alebo reagovať na chorobu, pocity neistoty, alebo k určitým poškodzujúcim závislostiam. Negatívny stres, takisto ako niektoré choroby, môže ostať latentný, skrytý. Môže byť pasívny, ale taktiež môže byť aktívny".

"Pozitívny a negatívny stres sú dve strany tej istej mince. Jeden typ stresu obyčajne prevláda".

"Výsledok DISTRESU - tuhé svaly a kĺby, atrofia kostí, spomaľovanie systémov tela, spomalenie, stagnácia, zlenivenie vitálnych orgánov. Emocionálne napätie a svalové napätie úzko súvisia. Búrlivé emócie a fyzické choroby sú priamo spojené".

"Psycho-neuroimunológia dokázala spojenie medzi telom, mysľou a emóciami." Utrpenie a smútok sa často fyziologicky manifestujú ako fyzická bolesť. Psychologické tlaky zapájajú stres do anatomického tela, telesných orgánov, a nervového systému. Napätie spojené so stresom je väčšinou uložené do svalov, bránice a nervového systému. Keď sú tieto oblasti relaxované. Stres je redukovaný".

"Môžme však výrásť nad naše limity iba keď ich rozpoznáme."

Autor textu : Eva Mikušová inšpirované psychologickou literatúrou

Emócie sú uložené v Tkanivách Tela